Prvotná myšlienka bola: " Zdravotníci majú nízky plat." Ako sme k tomu dospeli? Predsa sme si vypočítali priemernú mzdu v zdravotníctve, teda sme spriemerovali platy lekárov, sestier, ako aj záchranárov, upratovačiek aj zmienených THP pracovníkov.
Potom nasledovali rokovania, hádky, vlastne všetko, čo k tomu patrí. Po takmer nekonečných dohadovaniach sa obe strany dohodli. Zvýšime platy zdravotníkom.
Valorizujeme.
Tu hľa, zvýšili sme platy lekárom a sestrám.
Zrazu nezdravotnícky personál nepatrí do zdravotníctva. Aká to náhoda. Už v čase, kedy sa táto valorizácia platov v zdravotníctve udiala, boli platy lekárov nadpriemerné (však si to aj zaslúžia). Bohužiaľ, platy prevádzkových pracovníkov sú aj boli o pár tisícok mesačne nižšie.
Vyzerá to tak, že nezdravotnícky personál patrí do zdravotníctva pri počítaní priemeru platov, ale potom už nepatrí. Osobne by som nechcel nepatriť nikam, aj keď pracujem pre štát. Niekedy na prelome milénií boli štátni zamestnanci zaradení do štátnej služby, iní do verejnej. Nepamätám si to presne, ale jedna vec je dôležitá. Nezdravotnícky personál nie je v žiadnej z tých kategórií. Pracujú pre štát ale sú niekde mimo. Teda nemajú definované výhody ako majú pracovníci v štátnej službe.
Poznámka autora:
Opäť sa rozvíril boj o platy v zdravotníctve, nemali by sme zabúdať na tých ľudí, ktorí pracujú na chode nemocníc, aby lekári mali kde liečiť.